Pri písaní tejto časti som si na tom dala záležať viac ako pri tej prvej a boli časti kde som naozaj nevedela ako ďalej takže ak tam budú časti ktoré podľa vás ani nedávajú význam ale je tam niečo nasilu napchané predom sa ospravedlňujem. A bola by som rada ak by ste článok ohodnotili v komentári a povedali mi svoj názor naozaj by mi to veľmi pomohlo. :D Prajem vám príjemné čítanie. :)
Misaki-chan
_________________________________________________________________________________
Keď som sa zobudila ešte stále som ležala v tej malej tmavej uličke. Pri páde som asi utrpela otras mozgu lebo sa mi sníval fakt divný sen. Konečne som sa vyškrabala na nohy troška som sa zorientovala podľa toho, že sa stmieva môže byť asi okolo osem hodín večer. Všimla som si, že sa niekto opiera o stenu pomaly sa ku mne otočil a podišiel bližšie aby mi mohol vidieť do tváre.
,,Volám sa Takeru a som vaším"strážcom" som zodpovedný za váš život a starám sa o vaše bezpečie."povedal pokojným a vyrovnaným hlasom.
,,Prepáčte ale ja vám nerozumiem, vôbec nechápem čo mi tým chcete povedať." v mojom hlase bolo počuť, že mu neverím ani slovo.
,,Nerád by som to riešil na verejnosti ešte by sa niekto dozvedel o vašej dohode a verte mi,to by ste nechceli." odvrkol a kútiky úst sa mu vyformovali do malého núteného úsmevu.
Kývol hlavou a naznačil mi aby som ho nasledovala. Pomaly som sa za ním vybrala lebo ma zaujímalo ako je možné, že vie o tej dohode.
Prišli sme do jedného malého hotela ak sa to tak dá nazvať lebo to miesto bolo v dezolátnom stave.
Na recepcii si vypýtal kľúče od izby do ktorej ma zaviedol. Naznačil mi aby som si sadla na postel.
,,Ako sú na tom vaše rany?" spýtal sa no v jeho hlase bolo počuť, že ho to vôbec nezaujíma.
A vtedy som si všimla, že môj rozrezaný bok je už takmer zahojený a po modrinách už nieje ani stopy. Nezmohla som sa ani na slovo tak som sa na Takeho len vydesene pozrela vôbec som nechápala o čo tu ide.
,,Vy ste si tú dohodu vôbec neprečítala však?" položiť mi otázku na ktorú už aj tak pozná odpoveď, prečo to ten chalan robí?Ja som len pokrútila hlavou a cítila som sa zahanbená.
,,Takže kedže ste si neprečítala dohodu je mojou povinnosťou vás oboznámiť s viacerými faktami. Po prvé bol k vám pridelený strážca ale to už ste si asi všimla. Po druhé získala ste schopnosť rýchleho liečenia. A nakoniec po tretie ak chcete môžete so svojím strážcom teda so mno komunikovať v myšlienkach inými slovami telepatiou." tak fajn teraz má už naozaj arogantný tón.
,,Počkať ty mi tvrdíš, že so mnou stále musíš byť a chrániť ma?" teraz už fakt neviem čo si mám o tomto celom myslieť. Navyše ani môj rozum už nepracuje najrýchlejšie keďže hodiny ukazujú dve ráno a ja som dosť vyčerpaná.
,,Presne tak ale už vás nebudem obťažovať mala by ste si pospať pomôže vám to, ak by ste ma potrebovali budem vo vedľajšej miestnosti. Dobrú noc." povedal a prvý krát sa na mňa usmial a vyzeralo to, že toto je jeho pravý úsmev ten do ktorého sa nemusí nútiť len kvôli tomu, že je môj strážca.
,,Dobrú." a hneď ako som to dopovedala sa mi začali zatvárať oči a ja som zaspala.
Zobudila som sa okolo pól piatej a všimla som si, že sa v Takeho izbe svieti a kedže som bola ešte rozospatá vtrhla som do jeho izby bez zaklopania a tam som si všimla, že sedí na posteli a na boku mal celé tričko od krvi a nevyzeralo to tak, že si to užíva.
,,Čo sa stalo?" to bolo jediné na čo som sa zmohla. Stála som zarazená vo dverách no po chvíli som podišla bližšie a zistila som, že tú ranu má presne tam kde som ju mala ja predtým ako sa mi zahojila.
,,Vieš musím ti niečo povedať." mám taký pocit, že môj nový život bude ešte plný prekvapení.
,,Áno? No to som zistila."
,,No keďže som tvojím strážcom a mojou povinnosťou je chrániť ťa mala by si vedieť, že na to aby si sa vyliečila potrebuješ moju... povedzme, že energiu ktorú som ti dal kým si bola v bezvedomý v tej uličke a stým, že ti dám moju energiu sa tvoje zranenia prenesú na mňa a...."
,,Ale...ale veď ty si strážca či čo nemôžeš zomrieť." ani som ho nenechala dohovoriť a do očí sa mi začali tlačiť slzy síce ho nepoznám dlho a ani ho nemám až tak v láske je jediný koho teraz mám a neplánujem oňho prísť.
,,Nenecháš ma dohovoriť? To od teba nie je pekné to, že som tvoj strážca neznamená, že sa ku mne môžeš správať ako k handre. No ale čo som chcel povedať je, že nie som smrteľník takže neumriem. Stačí chvíľu počkať a budem zase v pohode." usmial sa na mňa očividne prekvapený a pobavený mojou rýchlou reakciou.
,,To si mi nemohol povedať na začiatku?"
,,Nie nemohol je to celkom sranda sledovať tvoju reakciu." povedal a zasmial sa nebol to smiech ktorý mi ukázal predtým tento bol úprimný a naplnil celú miestnosť. Bol to ten typ smiechu ktorý vás núti smiať sa tiež.
,,Aby sme predišli nejakým ďalším nedorozumeniam čo by som ešte mala vedieť?" dúfala som, že na moju otázku neodpovie len pokrúti hlavou na znak toho, že už všetko viem a žiadne ďalšie prekvapenie sa už nechystá.
,,Vieš strážcu máš preto lebo oddnes sa tvoj život zmení a veľa bytostí ale aj ľudí ťa bude chcieť zabiť," keď to dopovedal už sa ďalej nesmial.
,,ale chcem aby si vedela, že ja ťa ochránim a všetko ti poviem keď príde ten správny čas."
Potom už nepovedal ani slovo nechal ma sa s tým vyrovnať.
,,Fajn očividne si v poriadku takže zo seba idem umyť tú zaschnutú krv."
,,Ale ja som sa chcel ísť umývať prvý." povedal ale nevyzeralo to tak, že by ho to naozaj trápilo vyzeral skôr ako malé dieťa ktorá nedostalo to čo chcelo.
,,Smola dámy majú prednosť." povedala som a vyplazila som naňho jazyk.
,,A ty tu nejakú vidíš?" zasmial sa svojmu malému vtipu.
Nato som mu hodila do tváre vankúš a odpochodovala som do kúpelne.
Keď som sa vrátila už spal namala som zapotreby ho zobúdzať tak som ho nechala spať a sama som si šla ľahnúť.
Vyzerá to tak, že môj nový život nebude ani zďaleka taký jednoduchý ako sa zdalo.
